Interiér Rímskokatolíckeho kostola sv. Imricha v Uzovským Šalgove

História kostola svätého Imricha v Uzovskom Šalgove

Kostol sv. Imricha získal svoju dnešnú podobu po poslednej rozsiahlej prestavbe a rekonštrukcii v rokoch 1992-93, no jeho jadrom je prvý murovaný kostol v Uzovskom Šalgove, ktorý bol postavený okolo roku 1610 v renesančnom slohu. Pôvodne bol asi bez veže. Predpokladáme, že mohol byť postavený aj evanjelíkmi, keďže na prelome 16. a 17. storočia v obci pôsobil evanjelický kazateľ a dokonca Uzovský Šalgov bol sídlom evanjelickej farnosti, pod ktorú patrili filie Uzovské Pekľany a Močidľany. Jednoloďový kostol bez veže bol ukončený polygonálnym uzáverom presbytéria a takmer štvorcová loď bola zaklenutá českou plackou. Presbytérium uzatvárala valená klenba s lunetami.

Okolo kostola, stojí ešte aj dnes múr, ktorý mal prvotne obranný účel. Môžeme tu hovoriť o opevnenom kostole, ktorý mohol byť využívaný len v prípade krátkodobého nebezpečenstva.

Šalgovský kostol, už vo vlastníctve katolíkov, bol okolo roku 1743 barokovo upravený. No barokové prvky do neho prenikli už skôr. Hlavný oltár pochádza z čias okolo roku 1700. Ústredný reliéf oltára tvorí motív Zvestovania Panne Márii, ktorého súčasťou sú aj plastiky sv. Imricha a neznámej svätice, a na okrajoch točené stĺpy. V nadstavci oltára je reliéf najsvätejšej Trojice v oblakoch. Na oltárnej menze sú z oboch strán tabernákula cherubíni, ktorí boli pravdepodobne pôvodne tiež súčasťou hlavného oltára. Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého s obrazom svätca v širokom akantovom ráme je približne z polovice 18. storočia.

Na severnej stene presbytéria je umiestnený epitaf z roku 1713, ktorý sa vyznačuje retardovanými renesančnými prvkami. Na jeho nápisovej doske je plochý reliéf kľačiaceho muža pred krucifixom a dvojitý erb. Po stranách dosky je akant s vysunutým kvetom, ktorý je dolu zakončený pinelkou. Na hornej rovnej profilovanej rímse sú kvety. S epitafom pravdepodobne súvisí krypta, ktorá bola objavená pred obetným stolom (pri výmene dlažby v r. 1964). Pozostatky, ktoré v nej našli, by mohli patriť žene s dieťaťom. Jej rodina bola asi patrónom kostola.

V severnej stene, na rozhraní lode a presbytéria bola pôvodne umiestnená rokoková kazateľnica s rokajovými kartušami na oblom parapete. Po jej stranách boli sekundárne umiestené dve ušnice renesančno-barokového oltára s okrídlenou hlavou cherubínov v kartuši, ktoré pochádzajú zo 60. rokov 17. storočia. Na zvukovej strieške kazateľnice asi pôvodne stála soška Dobrého pastiera.

Zdroj: www.uzovskysalgov.sk