Hubošovce pri Sabinove

História obce Hubošovce

Najstaršia písomná zmienka o Kysfalu je v listine z roku 1409 o súdení viacerých šarišských zemanov a poddaných za krádeže, medzi ktorými boli aj traja poddaní z Kysfalu. Vznik dediny možno predpokladať koncom 13., prípadne začiatkom 14. storočia. Začiatkom 15. storočia v obci bývali zemania s prezývkou Gombos. Podľa ich prezývky dostala obec nový názov Gombosfalu. Zemepán Ján Gombos vlastnil Kysflu ešte v roku 1431, v roku 1435 už Gombosfalwa. Gombošovci boli feudálnymi pánmi obce s krátkymi prestávkami až do polovice 19. storočia. V 16. storočí boli Hubošovce zväčša želiarskou osadou, obyvatelia obrábali polia a lúky pre zemanov. Boli stredne veľkou dedinou.

Začiatkom 17. storočia dali zemania postaviť kúriu v renesančnom slohu, v polovici 18. storočia bola upravená a po roku 1945 prestavaná pre potreby školy. Druhá kúria bola postavená v roku 1809 v klasicistickom štýle. Barokový kostol zasvätený Panne Márii postavený v roku 1700, je ďalšou dominantou obce.  V roku 1766 bola stavba definitívne ukončená a v roku 1940 renovovaná. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom.

Približne koncom 19. storočia bola k Hubošoviciam pričlenená pôvodne samostatná dedina Svätý Jur, ktorá dnes tvorí miestnu časť obce. Najstaršia správa o Svätom Jure je v listine z roku 1307. Dedinu založili a dali vybudovať na svojich majetkoch zemania Tekulovci okolo kostola sv. Juraja, ktorý existoval už v 13. storočí. Pôvodne gotický kostol bol v roku 1763 upravený barokovými prvkami. Svätý Jur bol sídlom farnosti až do začiatku 20. storočia. Názov obce sa vyskytuje v latinskom tvare Sanctus Georgius, na písomnostiach zo začiatku 14. storočia. Neskôr sa vyskytuje v maďarskom tvare Zengyurg. Pomenovanie obce vzniklo z názvu patrocínia miestneho kostola Svätého Juraja. Nárečový slovenský názov Svätý Dzur, pretrval až do polovice 20. storočia. Od polovice 16. storočia zmenil svojho majiteľa a v priebehu nasledujúcich storčí sa feudálnymi pánmi stali viacerí šľachtici.

V roku 1600 v obci boli 4 obývané poddanské domy, kostol, fara a škola. Svätý Jur prešiel neobvyklým vývojom, z osady zemanov sa stal osadou poddaných. Nepretržite v ňom žilo a žije osadenstvo fary. Dňa 31.7.1914 priniesol, notár Juraj Tomek zo Sabinova mobilizačnú vyhlášku, v ktorej bol rozkaz, aby všetci vojaci do 48 hodín nastúpili k svojmu vojenskému útvaru. V roku 1916 nastal veľký nedostatok potravín, zaviedol sa lístkový systém. Rekvirovali sa zvony a píšťaly orgánov v kostoloch. Množili sa krádeže. Tento stav pokračoval do konca I. svetovej vojny. Počas II. svetovej vojny bolo v školskej budove ubytované nemecké vojsko. Obec Hubošovce bola oslobodená dňa 22.1.1945. V povojnovom období po II. svetovej vojne dochádza k postupným zmenám v živote jej obyvateľov. Vytvárajú sa nové pracovné príležitosti.

Symboly obce Hubošovce

Pečať (Hubošovce)
Odtlačok pečatidla, nekvalitný, obce Hubošovce sa zachoval z roku 1786 na písomnosti zo 7. mája 1787. Na pečati s kruhopisom POS (sessio) GOMBOSFALVA 1786 (Obec Hubošovce) je v pečatnom poli vyobrazený motív: Z pažite vyrastajúci košatý strom, sprevádzaný ostrím odvrátené radlice lemeš a čerieslo. V roku 1868 si obec dala vyhotoviť nové typárium s motívom: dva oproti sebe sa pasúce jelene.

zdroj: www.hubosovce.ocu.sk