Autofocus

Autofocus je dnes súčasťou každého fotoaparátu. Automatické zaostrovanie sa uskutočňuje stlačením a pridržaním spúšte fotoaparátu do polovice, tak aby sa ešte neexponoval snímok.

Existujú dva spôsoby automatického ostrenia.

Aktívny autofocus

Aktívny autofocus vyšle signál (obvykle infračervený), pomocou ktorého meria vzdialenosť fotografovaného objektu, podobne ako radar. Po zistení vzdialenosti nastaví ostriacim mechanizmom šošovky objektívu na správnu ostrosť. K výhodám aktívneho autofocusu patria rýchlosť ostrenia a možnosť ostriť aj pri nepriaznivých svetelných podmienkach. Nevýhodami sú problémy pri fotení tmavých predmetov. Aktívny autofocus nefunguje pri ostrení na veľké vzdialenosti, pri fotení cez sklo a tiež pri pridaní ďalšej optiky, napríklad predsádky. Dokážu ho pomýliť iné zdroje infračerveného žiarenia na scéne, napríklad sviečky.

Detail nastavenia autofocusu na objektíve diigtálnej zrkadlovky

Pasívny autofocus

Pasívny autofocus nevysiela žiadny signál, ale vyhodnocuje snímaný obraz. Funguje na rovnakom princípe ako mozog a oko. Obraz je snímaný cez senzor a mikroprocesor ho vyhodnocuje základe kontrastu hrán objektov. Ostriaci mechanizmus sa pohybuje dopredu a dozadu, pričom procesor porovnáva kontrast hrán a pri tom najlepšom skončí ostrenie. Nevýhodou pasívneho autofocusu je pomalšie ostrenie ako u aktívneho a potreba dostatočného množstva svetla pri ostrení. Má tiež problém pri ostrení scény s nízkym kontrastom. Výhodou pasívneho autofocusu je, že dokáže ostriť na akúkoľvek vzdialenosť, dokáže pracovať s rôznymi ostriacimi bodmi, aktívny autofocus ostrí iba na stred a nerobí mu problém prídavná optika (medzikrúžky, predsádky a pod.)

Niektoré fotoaparáty, prevažne zrkadlovky, neumožňujú použitie autofocusu pri používaní náhľadu cez funkciu live view.