Fotografický slovník

Náhodný výber výrazov
z fotografického slovníka
  • Pixel
    Najmenšia jednotka obrazovej informácie. Digitálnu fotografiu tvoria body, každý z nich je charakterizovaný svojou farbou. Pixelmi nazývame aj svetlocitlivé body snímača fotoaparátu.
  • Pixel mapping
    Softvérove ošetrenie chybných pixelov na snímači fotoaparátu. Nefunkčné pixely sú ignorované a v obrázku nahradené bodmi vytvorenými interpoláciou.
 
 

Verzia pre mobil

Internetová stránka Panorámy Slovenska vo vašom Androide alebo Smartphone
 
Panorámy pre mobil
 
 

Panoráma newsletter

Chcete dostávať informácie
o novinkách v oblasti fotografovania panorám alebo info o nových panorámach?
 
Napíšte email a info budete dostávať emailom do schránky
Emailová adresa:
Zasielanie noviniek emailom môžete kedykoľvek zrušiť
 
 

Novinky Panorámy Slovenska

  • Slovník
    (28.03.2013)
    Fotografická slovník obsahuje podrobný a prehľadný popis výrazov používaných vo fotografickej terminológií. Slovník napomáha ľahšiemu porozumeniu špecifickým výrazom s ktorými sa stretávame pri fotografovaní a spracovaní fotografií.
    viac ...
  • Panorámy Slovenska pre Androidy a Smartphony
    (28.12.2012)
    Spustenie internetovej panoramatickej stránky Panorámy Slovenska sk pre Androidy a Smartphony na adrese www.mobile. panoramyslovenska.sk
    viac ...
  • Vytvárame HDR fotografie (3. November 2012)
    (24.11.2012)
    Panoramatický newsletter - November 2012. Súťaž o digitálny fotoaparát Nikon L25 a ďalšie ceny, fotografovanie panorám v Košiciach a škola digitálnej fotografie - vytvárame HDR fotografie
    viac ...
 
 
 
 
 
 
 
Na stránke Panorámy Slovenska si môžete aktuálne prezerať 385 panorám.
 
Dnes predstavujeme panorámu ...

Červenica pri Sabinove

 
Červenica pri Sabinove
 

Červenica pri Sabinove - poloha

Červenica pri Sabinove leží uprostred Šarišského podolia, v hornej časti doliny Torysy, 6 km severozápadne od Sabinova. Centrálnokarpatský flyš tvorí odlesnený chotár na nivách, terasách a svahoch vyššej pahorkatiny. Má hnedé lesné, hnedozemné a nivné karbonátové pôdy. Stred obce sa nachádza vo výške 360 m n.m. a v chotári 345 - 654 m n.m. Celý červenický chotár má rozlohu 630 ha.

Prvá písomná zmienka obce Červenica

Najstaršia priama a spoľahlivá správa o Červenici je z roku 1278. Vznikla pri darovaní územného majetku Ladislavom IV. Tekulovcom a Budunovmu synovi Andrejovi, ktorý daroval viaceré dediny za zásekmi vedľa Červenice "Verusalma".
Existuje aj písomná správa o Červenici z roku 1248. Je to listina, týkajúca sa územia za zásekmi v Šariši, ale táto listina je falzifikát, ktorý vznikol až v osemdesiatych rokoch 13. storočia a z roku 1288 sa zachoval jeho najstarší odpis jágerskou kapitulou. V osemdesiatych rokoch 13. storočia vznikli spory o Červenicu, pričom donačné listiny z roku 1285 - 1288sú o nej protirečivé.

Vývoj názvu obce

Červenica patrí k skupine starších slovenských dedín, jestvujúcich pred 11. storočím. Je pravdepodobné, že hradisko južne od Jakubovej Vole patrilo obyvateľom tejto dediny pred 11. storočím.

Pre dnešnú dedinu Červenicu pri rieke Toryse, kde boli už v 12. storočí pohraničné prekážky a stráže uhorského štátu, sa uvádza maďarský názov Veresalma, teda v preklade názov znie Červená Jabloň. Slováci časom prebrali iba prvú časť názvu a v takej podobe sa uchoval názov až dodnes.

Názov obce Červenica sa postupne menil počas historického vývoja, ako to môžeme vidieť v jednotlivých písomných zmienkach:
1278 - Veressalma - prvá písomná zmienka
1285 - terra (majetok, zem) Veresalma, terra Werusalma
1288 - terra Verusalma, Weresalma
1302 - Verusalma
1315 - Werusalmafolua, Verusalmafalua
1322 - villa Wrusalma
1563 - Cherwenycze
1786 - Čerwenicza
1808 - Jablonov, Cžerwenica
1960 - Červenica pri Sabinove
maďarský názov Vorosalma.

Vlastníci majetkov obce

Červenica bola od 60. až začiatku 70. rokov 13. storočia vo vlastníctve šľachtica Čiža "Czyze-Cyze", na základe donácie kráľa Štefana V. Číž bol nesporne slovanského pôvodu a jeho predkovia, starší vlastníci Červenice. Z toho vyplýva, že dedina jestvovala už pred polovicou 13. storočia. Čižov syn Štefan sa sťažoval pred kráľom Ladislavom IV., že sa iní šľachtici usilujú získať červenický majetok.

V roku 1285 Ladislav IV. potvrdil Štefanovi, synovi Číža, držbu Červenice, ktorú Štefan V. daroval jeho otcovi. Čížov syn Štefan bol však pre neustále znepokojovanie v držbe Červenice nútený v roku 1287 svoj majetok predať Detrikovým synom za 100 hrivien striebra majiteľom Kamenice a Tekulovcom. Ďalšia časť majetku Číža a jeho synov v Červenici sa v roku 1288 dostala do vlastníctva abovského župana Juraja, syna Petra. V roku 1296 získali synovia Rikolfa, Kokoš a Ján, od synov Detrika výmenou za majetok Gibart v Abovskej župe mjajetkové podiely panstiev Kamenice a Červenice. Koncom zimy v roku 1306 si synovia už nebohého Rikolfa zo Spiša podelili majetky. Rikolf, posledný z jeho synov, ako svoj vlastnícky podiel na šarišských dedičných majetkoch dostal okrem iných majetkov aj dedinu Červenicu.

Z roku 1345 je zaznamenaný spor o hranice červenického chotára medzi rodinou Tarcajovou a augustiánmi z Veľkého Šariša. Rodina Fogasová je novým vlastníkom dediny v roku 1427. Kráľ Matej v darovacej listine z 25.7.1468 dáva Tomášovi Tarcajovi okrem iných majetkov aj Červenicu. Od roku 1558 Červenicu vlastnili Dežefiovci. Od začiatku 18. storočia vlastníkom červenických majetkov sa stáva Tomáš Dežefi, ktorý začal neskôr nosiť meno Sirmaj. Neskôr tu mali časť majetku Péčiovci a v 19. storočí Dobaj. Po prvej svetovej vojne bola parcelácia. Dobaj si ponechal 250 jutár a ostatné pozemky rozpredal. V roku 1919 obyvatelia Červenice odkúpili Mihaľku. Ostatnú časť Dobajovho majetku kúpil Ján Kobulský a Ján Fecko. Majiteľmi boli až do poštátnenia (1948), kedy bol zriadený štátny majetok.

zdroj: www.cervenica.eu

zobraziť viac ...

Kopírovanie alebo publikovanie
obsahu tohto webu je zakázané