Panorámy Slovenska

Rímskokatolícky kostol Božieho srdca Ježišovho v Toryse

Prvýkrát sa písomne spomína r. 1265 v súvislosti s cirkevnými záležitosťami. Spišský plebáni listinou z uvedeného roku vyhlasujú a potvrdzujú, že kostol a farnosť Panny Márie v Toryse (Tharcza) od svojho založenia patria k prepoštstvu sv. Martina na Spiši a kňazi pôsobiaci v tejto farnosti podliehajú spišskému prepoštovi. Toto vyhlásenie písomne opakované aj r. 1270 vzniklo iste z dôvodu exkomunikácie toryského farára, ktorý odmietol platiť desiatky spišskému prepoštovi. Roku 1270 už existoval toryský vicearchidiakonát, ktorý ako súčasť spišského prepoštstva patril do ostrihomskej arcidiecézy. J. Beňko predpokladá, že hornotoryské farnosti tvorili vicearchidiakonát už pred rokom 1250.

Je to pravdepodobné, lebo ak spišské prepoštstvo ako súčasť uhorskej cirkevnej organizácie vzniklo najneskôr r. 1198, rozľahlé teritórium prepoštstva bolo treba čím skôr rozdeliť na menšie správne jednotky - vicearchidiakonáty alebo dištrikty, čo umožňovalo dokonalejšiu správu celého prepoštstva. P. Ratkoš predpokladá vznik Spišskej Kapituly a spravovanie severozápadného Šariša ešte v 11. storočí. Prvým toryským vicearchidiakonom, ktorého poznáme pod krstným menom, bol magister Dominik. Spomína ho listina z novembra 1307, keď sa ako syn Dominika Bebeka v uvedenom roku zúčastnil ohodnocovania majetkov Panice a Bohúňova v Gemerskej stolici. Dominik sa súčasne uvádza aj ako päťkostolský kanonik (...magistri Dominici, filii eiusdem Dominici Bebek, archydiaconi de Tharchaffew et canonici ecclesiae Quinqueecclesiensis...). Rok 1312 sa uvádza toryský farár a vicearchidiakon Peter.

V oktáve Zjavenia Pána, v januári 1312 sa v Levoči zdržal ostrihomský arcibiskup Tomáš. Jeho prítomnosť na Spiši využili plebáni toryského vicearchidiakonátu a prostredníctvom spišského prepošta Pavla podali arcibiskupovi svoju petíciu. Žiadosť odovzdali "per Petrum plebanum de Tarcha, vicearchidiaconum, Nicolaum de Criva et Henricum de Septemthillis..." Arcibiskup Tomáš odpovedal kladne. Potvrdil staré výsady o vyberaní desiatkov, potvrdil Bratstvo - Confraternitu, udelil štyridsať dňové odpustky, keď slávia výročie svojho Bratstva, a potvrdil ich príslušnosť k spišskému prepoštstvu až po starú červenickú bránu (usque ad antiquam portam). Z uvedenej listiny získavame bohaté údaje. Prvou pozoruhodnosťou je, že v porovnaní s listinou z r. 1307 sa v listine datovanej k 14. januáru 1312 označuje toryský plebán Peter ako vicearchidiakon, kdežto v listine z 22. novembra 1307 sa Dominik tituluje ako archidiakon.

Z listiny sa ďalej dozvedáme, že r. 1312 už boli farári aj v Krivanoch (Criua) - Mikuláš a v Lipanoch (Septemthillis) - Henrich. Tento údaj je vlastne prvou písomnou zmienkou o existencii Lipian a zároveň hovorí o stupni ich vývoja - o samostatnej farnosti. Nemožno to však tvrdiť o Krivanoch. Tam už v r. 1301 spišský prepošt Jakub (biskup ad personam) potvrdzuje farára Andreja. Napokon listina hovorí o Bratstve kňazov v hornotoryskej oblasti a ich príslušnosti k spišskému prepoštstvu. Z potvrdenia existencie Confratemity i zo zdôraznenia, že toryský vicearchidiakonát patrí k spišskému prepoštstvu, treba predpokladať, že kňazi toryského vicearchidiakonátu už pred r. 1312 znášali diplomatické nátlaky jágerského biskupa, ktorý neskôr vyvinul veľké úsilie o pripojenie toryského vicearchidiakonátu k jágerskej diecéze. Výsady arcibiskupa Tomáša potvrdil na žiadosť spišského prepošta Henricha Confraternite toryských farárov aj arcibiskup Boleslav r. 1322.67 R. 1323 bol toryským vicearchidiakonom Ján. Listina spišského prepošta ho uvádza s titulom archidiacono de Tarcza.

Ján nebol kňazom. Listina z r. 1265 hovorí aj o kostole .Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse. Strategicky dobrá poloha uprostred regiónu i križovatka ciest, ktoré sa tu stretali od Prešova, Spišskej Kapituly, Levoče i z údolia Popradu cez šarišské Dravce, predurčili Torysu už v 13. storočí ako trhové mestečko (oppidum). Súčasne sa stala centrom cirkevnej správy v tejto oblasti ako sídlo vicearchidiakonátu. R. 1813 pre veľkú povodeň padol za obeť okrem kaštieľa aj starobylý kostol Panny Márie, ktorý bol dôležitým svedkom udalostí odohrávajúcich sa v tejto starobylej obci. Na parapete chóru dnešného toryského kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z r. 1844, ktorý dal postaviť gróf Tomáš Szirmay, sa zachovala freska znázorňujúca kostol Panny Márie. Podľa vyobrazenia išlo o pomerne veľký gotický chrám, pri ktorom ako solitér stála veža.

Azda archeologický prieskum a výskum, ktorý by spod nánosov naplavením odkryl základy tohto chrámu, by na základe skladby muriva a pôdorysu presnejšie určil rozmery i chronologické dáta tohto významného objektu. Ide o sakrálny objekt, ktorý mohol byt desiatkovým kostolom širšieho okolia v časoch rodiaceho sa uhorského štátu, ale nie je vylúčené, že Torysa mala významnejšie postavenie už aj v dobe slovansko-veľkomoravskej. Hodnoverné údaje o kostole Panny Márie podáva kanonická vizitácia farnosti Torysa z 26. júla 1813, ktorej opis sa zachoval v kronike Historia domus Torysa z r. 1945. Presne o mesiac po biskupskej vizitácii bol kostol zničený povodňou.

Historia domus o kostole hovorí: Kosto1 sv. Kataríny, panny a mučenice, stoji uprostred dediny na mokrom mieste a nie dosť chránenom od povodne a ohňa, kostol je dlhý 18 orgií, široký 5 112, vysoký skoro 7 orgií. Stačí pojať nielen ľudí z farnosti, ale aj z okolia prichádzajúcich. Okolo kostola niet cintorína, krypta je. Kostol je maľovaný, vystavený z kameňa a je vo veľmi dobrom stave. Nad strechou je malá drevená veža s malým zvonom (1/2 q). Zvonica je murovaná, od kostola je vystavaná vo vzdialenosti 20 krokov, v ktorej sa nachádzajú 4 zvony... Na chóre murovanom ozdobenom zlatom a maľbami sa nachádza veľký orgán s 12 mutáciami a pedálmi. Sakristia pri kostole je murovaná, mokrá... Nad sakristiou je oratórium spojené dlhou chodbou s kaštieľom pre pohodlie patrónov. V kostole je 5 oltárov...

Treba podotknúť, že pôvodný kostol Panny Márie dal r. 1774 gróf Jozef Tomáš Szirmay opraviť a rozšíriť a pri posviacke obnoveného kostola zmenili jeho patrocínium. Zasvätili ho sv. Kataríne Alexandrijskej. V časoch Lutherovej reformácie toryská farnosť sa stala protestantskou.

Zásluhou Dessewffyovcov už r. 1614 bola Torysa evanjelickou farnosťou. Až o vyše sto rokov, r. 1719 sa farnost' stala opäť katolíckou. Zásluhu má na tom predovšetkým gróf Tomáš Szirmay a jeho manželka Klára, rod. Barkóczyová, sestra jágesrkého biskupa a neskôr ostrihomského arcibiskupa Františka Barkóczyho.

Zdroj: kniha Historický vývin cirkevnej organizácie v hornotoryskej oblasti.

zobraziť viac ...