Panorámy Slovenska
Panorámy sveta
Panorámy podľa typu objektu
Fotoalbumy
Fotografický slovník
z fotografického slovníka
- Farebná hĺbka
Farebná paleta použitá vo fotografii. Hodnota, ktorá udáva počet bitov použitých pre uloženie každej farby. - Kelvinova stupnica
Stupnica pre meranie teplôt. Hodnoty sa vyjadrujú v kelvinoch (K). Kelviny sa tiež používajú na vyjadrenie farebnej teploty svetla.
Verzia pre mobil
| Internetová stránka Panorámy Slovenska vo vašom Androide alebo Smartphone Panorámy pre mobil |
Novinky Panorámy Slovenska
- Slovník
(28.03.2013)
Fotografická slovník obsahuje podrobný a prehľadný popis výrazov používaných vo fotografickej terminológií. Slovník napomáha ľahšiemu porozumeniu špecifickým výrazom s ktorými sa stretávame pri fotografovaní a spracovaní fotografií.
viac ... - Panorámy Slovenska pre Androidy a Smartphony
(28.12.2012)
Spustenie internetovej panoramatickej stránky Panorámy Slovenska sk pre Androidy a Smartphony na adrese www.mobile. panoramyslovenska.sk
viac ... - Vytvárame HDR fotografie (3. November 2012)
(24.11.2012)
Panoramatický newsletter - November 2012. Súťaž o digitálny fotoaparát Nikon L25 a ďalšie ceny, fotografovanie panorám v Košiciach a škola digitálnej fotografie - vytvárame HDR fotografie
viac ...
Najprezeranejšie panorámy
Náhodne vybrané panorámy
Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla v Milpoši
História obce Milpoš
História samostatnej obce Milpoš je veľmi mladá a vznikla 1.1.1950 odčlenením osady Milpoš od obce Hanigovce. Avšak história a založenie osady siaha do obdobia zemianskej kolonizácie, približne začiatkom 15.storočia (približne rok 1400), ako dôsledok vzniku obce Hanigovce a to postavením Hanigovského hradu. Jej pôvodní obyvatelia pravdepodobne pochádzajú z obce Hanigovce a začali osídľovať územie dnešného Milpošského chotára z dôvodu neobsadeného územia, ktoré malo relatívne tiež dobré podmienky pre živobytie, alebo aspoň podobné ako Hanigovská dolina.
Pôvodní obyvatelia, ktorí boli poväčšine pastieri hradného pána, pásli dobytok na území dnešného chotára si začali na pokyn ich pána stavať jednoduché zruby na prenocovanie, z ktorých sa neskôr stali majere (spomínajú to starí občania). To bolo asi hlavným podnetom pre ďalšie osídľovanie územia na severozápad od hradu, smerom do doliny Milpošského potoka. Osada sa začala pomerne rýchlo rozrastať, jej stred možno približne situovať v oblasti Štôlne.
Vtedajší obyvatelia si postavili aj kostol - kaplnku, čoho dôkazom boli aj náhodné vykopávky pri stavebných prácach na pozemku Anny Mizerákovej (boli to stavebné kamene z kaplnky, kosti, pravdepodobne z cintorína). Bohužiaľ z tohto obdobia sa nezachovali žiadne písomné záznamy.
Z obdobia po vyhorení Hanigovského hradu sa spomína, že časť obyvateľov sa začala zaoberať vypaľovaním dreveného uhlia, pretože v blízkom okolí bolo nadostač lieskového dreva (asi od začiatku 17.storočia 1600 - 1800). V roku 1775 sa v kanónickej vyzitácii spomína majer Puszta Hanigocz alias Milpos .Z tohto obdobia pravdepodobne pochádza aj pomenovanie osady, podľa skládky naukladaného dreva (Mill) a hliny a blata, ktorým sa táto skládka obložila (Phoš). Spojením týchto dvoch názvov vzniká meno osady Milpoš.
Miestna povesť, legenda
Pri obliehaní Hanigovského hradu, Turci za zabitie ich vojaka obyvateľmi osady Milpoš, obyvateľov ktorí bolí doma, nahnali do kaplnky pri Štôlni, všetkých povraždili a kaplnku zbúrali.
Ďalej sa spomína , že za tento krutý a barbarský čin, duchovia zavraždených zatiahli celé údolie hmlou a pri ústupe tureckých vojsk smerom na Pečovskú Novú Ves pri prechode cez bažinaté časti vtedajšieho územia všetci turecký vojaci tam zapadli s koňmi a povozmi a zahynuli tam. To bola pomsta zavraždených.
zdroj: www.milpos.sk