Panorámy Slovenska

Rímskokatolícky kostol Svätého Ondreja v Pečovskej Novej Vsi

Kostol svätého Ondreja je dominantou obce, ktorá je zďaleka viditeľná a ľahko dostupná pre každého návštevníka obce. Súčasný kostol stojaci na mieste prvotnej drevenej stavby, pochádza z 2 polovice 16. storočia. Je to renesančná stavba so sieňovým priestorom a bočnou vežou, ktorá bola v roku 1712 rozšírená polkruhovo zakončeným presbytérium, bočnou kaplnkou a pripojením podvežia ako druhej bočnej kaplnky k priestoru lode.

Neskôr, v roku 1757 kostol obnovili a prefasádovali, pravdepodobne pod vedením staviteľa G. Urlespachera. Obe bočne kaplnky sú v jednej osi. Priestor presbytéria a oboch kaplniek je preklenutý valenou klenbou a lunetami. V lodi sú tri polia pruskej klenby s medzi klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy vtiahnutých pilierov. Pôvodne renesančná veža má na nárožiach dva diagonálne umiestnené oporné piliere a nárožnú rustiku siahajúcu do výšky kordónovej rímsy. Časť nad touto rímsou je baroková nadstavba, členená pilastrami s rokajovými hlavicami a terčíkovou podstrešnou rímsou. Zvukové okná majú štukové orámovanie s kvapkami a polkruhovým frontónom, ktorý je rozdelený veľkým klenákom, veža je krytá barokovoklasicistickou prilbou zakončenou laternou.

Po druhej svetovej vojne boli na ňu umiestnené nové vežové hodiny, ktoré opravil miestny rodák A. Leščák. Štítové priečelie lode s hlavným portálom je členené pilastrami s rokajovou hlavicou, na ktorých spočíva rokokovým vlysom zdobený pás kordónovej rímsy. V strednej osi je nad portálom veľké, štukové zdobené okno a nad kordónovou rímsou segmentový frontón.

Záverečný, široký volutový štít s bohatými štukovými rastlinnými ornamentmi má uprostred oválny rám s novou freskovou maľbou svätého Ondreja a je zakončený trojhranným frontónom. Na bočných lodiach priečelia sú výklenky v ktorých sú umiestnené plastiky kráľov svätého Štefana a svätého Ondreja. Pôvodné sochy boli v r. 2008 nahradené novými plastikami.

Prvá písomná zmienka o Rímskokatolíckom kostole Svätého Ondreja

Prvá zmienka o kostole je z čias pôsobenia farára Filipa z roku 1334. Pri delení majetkov grófa Tárczayho (r.1556) dostali obec Nová Ves bratia Gašpar a Martin Péchyovci, ktorí dali kostol i faru v zanedbanom stave opraviť. Kostol však onedlho zhorel, preto dali postaviť nový, zväčšený a rozšírený o presbytérium polkruhového pôdorysu, bočnú kaplnku a vykonali celkovú úpravu chrámu, ktorý bol neskôr (r. 1757) zväčšený a rozšírený zásluhou Andreja Péchyho.

Odvtedy má novú fasádu a nové oltáre, ako aj vzácne bohoslužobné rekvizity, ktoré však čoskoro prilákali zlodeja. Zlodej okrem iného odniesol zlatú monštranciu a cibórium mnohotisícových hodnôt (r. 1830). Veriaci vykonali v roku 1813 opravu kostola, ktorý bol však poškodený počas prvej svetovej vojny, počas vpádu ozbrojených jednotiek príslušníkov maďarskej komúny. V tých časoch museli odovzdať aj jeden zo zvonov. Oprava kostola bola ukončená v roku 1934. Avšak pri prechode frontu dedinou na sklonku druhej svetovej vojny došlo nielen k poškodeniu zvona, ale hlavne veže kostola.

Veriaci prispeli na nápravu týchto škôd vlastnými peňažnými darmi a zakúpili aj vežové hodiny v hodnote vyše stotisíc korún. Hlavný oltár chrámu svätého Ondreja so skvostnou olejomaľbou patróna kostola predstavuje neskorobarokové dielo neznámeho majstra, ktoré bolo zreštaurované najprv pred prvou svetovou vojnou v roku 1913 a znovu v roku 1933 nákladom 1 milióna korún, spolu s kaplnkou svätého Jána Nepomuckého z roku 1815 na východnej strane objektu. Budova fary, pôvodne z dreva, ktorá stála najprv pri ceste na cintorín, slúžila neskôr ako škola.

Farníci si neskôr postavili novú, hneď' vedľa pôvodnej. V poradí tretia budova pochádza z 18. storočia. Výstavba terajšej farskej budovy bola zahájená v máji 1994 a dokončená v roku 1997.

Interiér Rímskokatolíckeho kostola Svätého Ondreja

Nad bočným vchodom sa v rokokovej kartuši nachádza doska s dvojitým erbom s latinským nápisom (v preklade: Najsvätejšiemu Pánu nášmu, Ježišovi Kristovi, jedinému Bohu vo Svätej Trojici, venované roku Pána 1757). Neskorobarokový hlavný oltár z 50. rokov 18. storočia je typu stĺpových oltárov s krivkovou architektúrou a plastikami svätcov. V jeho nadstavci je iluzionistický reliéf Svätej Trojice v oblakoch, flankovaný adorujúcimi anjelmi.

Ústredný obraz svätého Ondreja Apoštola z roku 1874 bol reštaurovaný roku 1913. V nadstavci neskorobarokového bočného oltára Panny Márie datovaného do roku 1752 sa nachádza obraz Sedembolestnej Panny Márie, po stranách medzi stĺpmi sú plastiky znázorňujúce svätého Jána Evanjelistu a svätého Jána Krstiteľa. V strede na podstavci je umiestnená drevorezba Piety. Bočný oltár sv. Anny datovaný do roku 1757 má rovnaké riešenie ako predošlý.

V nadstavci je obraz svätej Anny v dobovom odeve, po stranách sú plastiky apoštolov — svätého Pavla a svätého Ondreja. Socha Božského Srdca Ježišovho umiestnená v strede oltára pochádza z 20. storočia. Rokokový oltár svätého Spasiteľa (pri sakristii) z polovice 18. storočia má konkávne riešenú pilastrovú architektúru preplnenú rokajovou výzdobou. V nadstavci je dvojitý erb a pol postava Boha-Otca. Po stranách sú sochy sv. Ladislava a sv. Štefana.

Obraz svätého Spasiteľa je z čias postavenia oltára. Rokokový oltár svätého Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia pochádza z dielne toho istého rezbára ako oltár Spasiteľa. Jeho nadstavec je však neúplný. V strede konkávnej, rokajmi zdobenej pilastrovej architektúry je obraz svätého Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia s plastikami dvoch svätcov po stranách.

Na vrchole nadstavca je skupina troch putti, rovnakých ako putti tabernákula. Neskorobaroková kazateľnica z 5C' rokov 18. storočia.má na. parapete sochy štyroch evanjelistov. V chráme sa nachádza aj kamenná rokoková krstiteľnica z polovice 18 storočia neskoro renesančné stallum z polovice 17. storočia s maľovanými tulipánmi a ušnicovým ornamentom.

Súčasnosť Rímskokatolíckeho kostola Svätého Ondreja

Vo svojej terajšej barokovej podobe sa chrám svätého Ondreja vyznačuje nádhernou vnútornou výzdobou tak hlavného oltára, zreštaurovaného v roku 1991-1993, ako aj bočných oltárov. Pri rekonštrukcii elektrického vedenia v celom kostole v roku 2000 boli pôvodné maľby poškodené, a preto bolo potrebné nanovo vymaľovať vnútrajšok chrámu. Po ukončení maliarskych prác bol chrám 1. októbra 2000 posvätený Mons. Alojzom Tkáčom.

Reštauračné a rekonštrukčné práce pokračovali aj v rokoch 2001 — 2008. V roku 2001 boli vymenené a osadené nové vchodové dvere, neskoro renesančná kazateľnica bola zreštaurovaná v rokoch 2003 — 2004. V mesiacoch júl — september 2004 bola stará krytina strechy kostola vymenená za novú medenú. V tom istom roku sa začalo s opravou vonkajšej fasády celého chrámu, ktorá bola ukončená v roku 2006, kedy boli vymenené aj okná.

V roku 2006 bol z darov jednotlivcov (prevažne nositeľov mena Ondrej) namaľovaný na priečelí fasády nový obraz patróna chrámu sv. Ondreja. Namiesto rozpadávajúcich sa sôch sv. Ladislava a sv. Štefana boli na priečelí koncom roku 2007 umiestnené nové kamenné sochy. Úprava okolia chrámu (položenie dlažby, chodníky)' stavba nového kamenného oplotenia priestranstva boli zrealizované v rokoch 2005-2008. Reštaurátorské a rekonštrukčné práce na chráme boli uhradené z finančných darov spoločenstiev a farníkov.

Kto bol Svätý Ondrej

Svätý Ondrej (Andrej) bol apoštolom a mučeníkom. Narodil sa približne v tom istom období ako Ježiš Kristus a pochádzal z Betsaidy v Galileji v Palestíne. So svojím mladším bratom Šimonom neskorším apoštolom Petrom, žil v Kafarnaume pri Genezaretskom mori. Obaja bratia pracovali ako rybári.

Z toho dôvodu sa sv. Ondrej stal neskôr patrónom rybárov a obchodníkov s rybami. Sv. Ondrej sa stal najskôr učeníkom Jána Krstiteľa. Potom ho ako prvého učeníka povoláva Ježiš. Keď sa rozhodol nasledovať Ježiša, priviedol k nemu aj svojho brata Šimona.

Vo všetkých zoznamoch apoštolov uvedených v evanjeliách sa meno Ondreja uvádza medzi prvými štyrmi. Osobitne sa spomína jeho účasť na nasýtení piatich tisícov ľudí a v epizóde o Grékoch, ktorí sa chceli stretnúť s Kristom. Správy o jeho živote až po smrť, sú dosť hmlisté a skôr vychádzajú z tradícií ako z vierohodných údajov.

zdroj: Infotabuľa Farského úradu Pečovská Nová Ves

zobraziť viac ...