Panorámy Slovenska

Z histórie kostola a architektúra

Na severnej strane presbytéria sa nachádzajú dve pastofória. Prvé je pomerne jednoduché. Je umiestnené v stene kostola. Jeho tvar je daný jednoduchým kamenným orámovaním. Druhé, z roku 1484, je bohato zdobené rôznymi architektonickými tvarmi. Jeho základ tvorí nosný stĺp, na ktorý dosadá kruhová platňa. Na tejto nosnej platni je umiestnené samotné pastofórium. Po jeho stranách sa nachádzajú rôzne ozdobné architektonické tvary. Dvierka tohto pastofória sú z kovu a majú pozlátenú lístkovú výzdobu. Na severnej strane presbytéria sa ešte nachádza bohato zdobený obdĺžnikový portál vedúci do pristavanej sakristie. Tento bol pristavaný pri oprave kostola okolo roku 1490. Pri prechode presbytéria do lode sa nachádza pôvodný gotický víťazný oblúk, ktorý je lomený. V mieste, kde sa oblúk začína lomiť, je na oboch jeho stranách veľká rímsa, ktorá bola pôvodne určená pre trám kalvárie. Tento sa však v kostole nikdy neobjavil.

Hlavná loď je zdobená bohatou hviezdicovou pretínanou klenbou s dvakrát skosenými rebrami. Tieto dosadajú priamo do stien. V mieste dotyku rebier so stenou sa tieto navzájom pretínajú. Pôvodne klenbu držali štyria evanjelisti, ktorí mali v rukách otvorenú knihu, z ktorej sa dali dobre prečítať prvé slová. Táto klenba bola ale požiarom roku 1461 silne poškodená a rebrá boli po oprave zapustené už len priamo do stien.

V bočných lodiach sú klenby najrozmanitejších druhov. Postupne sa striedajú hviezdicová, obkročná a sieťová klenba. Pretínanie jednotlivých rebier je charakteristické pre staviteľa Jána z Prešova, ktorý je pravdepodobne aj ich autorom. V mieste, kde sa jednotlivé rebrá pretínajú, sú erby rodov a cechov žijúcich alebo pôsobiacich v Sabinove.

V roku 1523 bol kostol doplnený o dovtedy chýbajúci veľký chór. Nachádza sa v hlavnej lodi a postavili ho v neskorogotickom slohu. Po dokončení na jeho priečelí umiestnili tabuľu, na ktorej je udaný rok dokončenia a značka majstra, ktorý túto stavbu riadil. Chór sa otvára do lode tromi ostrouhlými arkádami, ktoré dosadajú na zvislo ryhované stĺpy. Na mieste, kde dosadajú na stĺpy arkády, je vytvorený bohatý kruhový architektonický motív. Samotné podklenutie chóru je riešené obkročnými klenbami, ktoré sú totožné s klenbami v prednej časti hlavnej lode.

Pri rekonštrukčných prácach v roku 1879 objavili, že pôvodne bol aj vo svätyni malý chór, ktorý sa nachádzal nad vstupom do sakristie. Na tento chór sa vychádzalo schodiskom, ktoré viedlo z vchodu do sakristie. Tretí malý chór bol medzi víťazným oblúkom a priestorom nad kazateľnicou. Viedlo na neho schodisko, ktoré v súčasnosti vedie aj na kazateľnicu. Je v prvom stĺpe medzi hlavnou a severnou loďou. Jeho vrchná časť je už však zamurovaná. Existoval ešte v základe prvej stavby, keď bol kostol len jednoloďový. Po prebúraní stien, ktorými pripojili ku kostolu bočné lode (pôvodne oratória), tento chór zanikol.

Vonkajšej fasáde kostola dominujú gotické oporné piliere a pôvodné gotické okná. Okná sú zdobené najrozmanitejšími neskorogotickými útvarmi. Architektonicky tieto útvary pripomínajú plamienky a štvorlístky.

Na južnej strane kostola je pôvodne gotická predsieň, ktorú neskôr prestavali na renesančnú. V predsieni sa nachádzajú neskorogotické nástropné maľby zo začiatku 16. storočia a široký neskorogotický vstupný portál, ktorý tvorí vstupnú bránu do južnej lode kostola. V hornej časti tomuto portálu dominujú dva prúty hruškovitého tvaru. Priečelie tejto goticko-renesančnej predsiene tvorí renesančný portál, ktorý je bohato zdobený. Nachádza sa na ňom latinský nápis a jeho autorom je pravdepodobne Vincent z Dubrovníka, ktorý sa v tom čase podieľal na oprave kostola.

Vedľa portálu je v stene umiestnená renesančná kamenná doska, na ktorá pochádza z rokov 1595 až 1597. Je na nej znázornená postava muža oblečeného v brnení. Medzi touto predsieňou a zadnou časťou bočnej lode je postavená valcovitá vežička so schodiskom.

Západnej strane kostola dominuje predstavená veža, ktorá má na prízemí bohato zdobený gotický portál. V tomto portáli sú umiestnené kamenné útvary, ktoré vyobrazujú rôzne zvieratá, kvety a ružice. Tento portál sa svojím tvarom veľmi podobá portálu v kaplnke sv. Michala v Košiciach. Bol postavený na konci 14. storočia.

Na severnej strane kostola je ďalší ostrouhlý portál. Tento však už nedosahuje krásu predchádzajúcich troch a je aj omnoho mladší.

Samotná veža je hranolovitá a bola stavaná na dve etapy. Svedčia o tom aj dva rôzne spôsoby jej stavby. Prvá časť bola stavaná súčasne s kostolom, avšak v jadre prvej stavby ju viackrát prestavali. Jej architektonický výzor určuje, predovšetkým, ranorenesančná prestavba, ktorá bola dokončená v roku 1537. V tomto období boli vo veži aj zvony, ktoré v roku 1657 - 58 preniesli do novopostavenej zvonice. Vrchol veže tvorila arkádová ochodza na krakorcoch. Veža dosahovala asi dve tretiny súčasnej výšky. Vrchná tretina je z roku 1587, o čom nám svedčí mramorová tabuľa, ktorá je umiestnená vo veži. Je na nej napísané: „Laus Deo aedificium hoc extructum sub Iudicatu prudentis et circumspecti viri Domini Petri Longi 1587.“ ( Na slávu Božiu zostrojený podľa inštrukcií a pod patronátom a dohľadom pána Petra Dlhého). Vrchol veže tvorila, tak ako pôvodne, arkádová ochodza na krakorcoch. Pri oprave kostola v roku 1879 strechu veže pokryli meďou, a táto tak dostala súčasný tvar.

Oltáre v kostole

Okrem hlavného oltára je najvzácnejším oltárom oltár Cirkevných otcov alebo tiež nazývaný „Doktorský“ oltár.

Neskorogotický, krídlový oltár pochádza z roku okolo r. 1520 z dielní Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy cirkevných otcov: sv. Hieronym (zľava), sv. Augustín (sprava) a sv. Ambróz (v strede). Na otvorených oltárnych krídlach sú vyobrazení dvaja svätí biskupi (zľava), sv. Martin, 10 000 mučeníkov (sprava). Na zatvorených krídlach je vyobrazený sv. Martin, sv. Erazmus, traja svätci a neznámy sv. biskup. Na pevných krídlach sv. Hieronym, neznámy svätec, sv. Helena, sv. Juraj. Maľby na doskách vytvoril neznámy autor. V spodnej časti je plastika Krista s tŕňovou korunou, po jeho stranách boli ešte do nedávna dve plastiky, ale tie boli v 70. rokoch 20.stor. odcudzené. V nadstavci je plastika Pieta a postavy svätcov. Táto plastika s nadstavcom bola vytvorená omnoho neskôr.

Sv. Hieronym: kňaz, cirkevný učiteľ, narodil sa okolo roku 347 (dnešné Chorvátsko), zomrel roku 420 v Betleheme (tiež patrón študentov). Patrí medzi štyroch najväčších západných otcov v katolíckej Cirkvi. Nikdy však nebol oficiálne vyhlásený za svätého. Ľudia ho však spontánne uctievali. Pôsobil v Ríme ako tajomník pápeža Damaza a mal veľké predpoklady stať sa Petrovým nástupcom, ale nestalo sa tak. Odchádza z Ríma na iné miesta, neskôr do Betlehema, kde založil mnohé kláštory. Vrchol jeho diela je preklad biblie „Vulgáta“. Na oltári je vyobrazený s levom (v Betleheme vyliečil leva).

Sv. Ambróz: biskup, cirkevný učiteľ, narodený v roku 339 (dnešné Nemecko), zomrel v r. 397 v Miláne. Bol to veľmi vzdelaný muž, mal pred sebou veľkú politickú kariéru, avšak ľudí priťahovala jeho veľká charizma, a preto si ho zvolili za biskupa. Stalo sa to vo veľmi krátkom čase. Písal knihy, hymny, básne a bol zakladateľom liturgického spevu milánskej cirkvi. Ako prvý použil pre eucharistickú slávnosť pojem „omša.“ Je zobrazovaný s knihou (u nás) alebo s úľom (tiež je patrónom včelárov).

Sv. Augustín Aurelius: biskup, cirkevný učiteľ, narodený v roku 354 (dnešné Alžírsko), zomrel v roku 430 v Hippo – Numídia. Bol spisovateľom, zakladateľom augustiniánskej spoločnosti (dnes rehoľa sv. Augustína). V mladosti žil nezriadeným životom, ale vďaka modlitbám svojej matky sv. Moniky zmenil svoj hriešny život. Za jeho obrátenie vďačil aj vtedajšiemu arcibiskupovi Ambrózovi. V roku 387 prijal od neho krst, neskôr kňazstvo a stal sa biskupom v Hippo. Bol skvelý kazateľ a dá sa povedať, že do 13. storočia nebol teologicky prekonaný. Na doplnenie, štvrtým najväčším cirkevným otcom je sv. Gregor I. Veľký, pápež.

zdroj: www.farnostsabinov.sk

zobraziť viac ...