Istrijský (župa) kraj

Istrijská župa je najzápadnejšia chorvátska župa. Rozprestiera sa na Istrijskom polostrove, po ktorom je pomenovaná. Hraničí so Slovinskom zo severu a na východe s Prímorsko-gorskokotarskou župou. Pobrežná časť polostrova meria približne 450 km. Na severovýchode krajiny v pohorí Dinárskych hor, ktoré sa tiahnu cez juh Dalmácie až po Albánsko nájdete najvyšší vrh, Učka, ktorý dosahuje výšku cca 1400 m.n.m. Zaujímavosťou regiónu je, že aj napriek svojej severnejšej polohe tu je Jadranské more najteplejšie v celej krajine.

História tohto regiónu siaha až do roku roku 6000 pred n.l., svedčia o tom aj nálezy v jaskyniach neďaleko Puly. Našli sa tu aj rôzne zbrane, nástroje a šperky zo skoršej doby železnej. Rimania Istrijský polostrov nazývali „terra magica“ . Meno „Istria“ je odvodené od Ilýrskeho kmeňa „Histri“, ktorý tu žili. Rimania ich označovali za pirátov, ktorých bolo ťažké poraziť, podarilo sa im to až v roku 177. V roku 1267 sa oblasť stala súčasťou Benátskej republiky, pod ktorú patrila až do roku 1797, keď spadla pod vládu Habsburskej monarchie. Po rozpade Rakúsko-Uhorska patrila celá Istria pod správu Talianska. Počas tohto obdobia bolo mnoho Chorvátov prenasledovaných a väznených. Oslobodene spod nadvlády Talianska prišlo až v roku 1943, po skončení vojny sa Istria pripojila k Juhoslávií. Mnoho Talianov z oblasti utieklo späť na Apeninský polostrov.

zdroj: Somturista.sk