Gréckokatolícky kostolík zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky Bardejovské kúpele

Gréckokatolícky kostolík zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky Bardejovské kúpele

Obnovený gréckokatolícky kostolík, ktorý je zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky, stál pôvodne v obci Mikulášová (okr. Bardejov). Prvá písomná správa o obci pochádza z roku 1414, no jej vznik možno klásť až do druhej polovice 14. storočia. V písomnostiach z 15. storočia sa vyskytuje zväčša pod maďarským názvom Myklosvagasa (vo význame Mikulášova Poruba), ale aj v slovenskom nárečovom názve Niklova. V 16. storočí patrila k slovenským dedinám na panstve Makovica, no už na začiatku 17. storočia ju zachované historické pramene zaraďujú k rusínskym dedinám panstva. Až do roku 1948 mala úradný názov Niklová.

Kostol v obci existoval už minimálne v 17. storočí, pretože na tráme v lodi tohto dreveného kostolíka sa zachoval nápis, podľa ktorého v júni 1729 bol starší kostol zničený v dôsledku požiaru. Ten istý nápis zároveň prezrádza, že dodnes existujúci mikulášovský drevený kostol bol postavený v roku 1730 „starostlivosťou i nákladom pána Fedora Kohúta Niklovského, makovického komisára a v čase, keď bol presbyterom v obci Simeon Andrijovský“.

Ďalší nápis namaľovaný čiernou farbou na jeden z trámov babinca dokumentuje výraznú prestavbu kostolíka v rokoch 1837 – 1838, keď bol gréckokatolíckym farárom v Mikulášovej Pantelejmon Balaščák. Pôvodný babinec kostolíka bol vtedy predĺžený a rozšírený na šírku lode. Koniec prestavby dokumentuje letopočet 1838, zachovaný na vnútorných dverách do babinca.

Pôvodne trojdielny kostolík predstavuje po prestavbe babinca prakticky dvojdielnu zrubovú stavbu so štvorcovou svätyňou a loďou s predĺženým babincom, nad ktorým je postavená veža. Vonkajšie steny zrubu sú ošalované doskami. Stanové strechy nad jednotlivými zrubmi sú stupňovité, prikryté šindľom a ukončené makovičkami s kovovými krížmi. Je to jeden z nemnohých kostolov s pomaľovaným exteriérom. Z troch strán štvorhrannej veže sú namaľované hodiny, ktoré však majú iba dekoratívnu a symbolickú funkciu.

Typologicky je tento objekt lemkovskou „cerkvou“ južného typu. Veľmi podobné sakrálne objekty stáli v tejto oblasti v obciach Ondavka a Nižný Orlík, ale až do súčasnosti sa nezachovali. Ondavský kostolík zhorel v roku 1949 a kostolík v Nižnom Orlíku bol zničený počas 2. svetovej vojny, v roku 1944.
Vnútorné zariadenie kostolíka z Mikulášovej, ikonostas a ďalšie voľné ikony pochádzajú z čias výstavby objektu, teda z 1. polovice 18. storočia. Viaceré z nich (Pieta nad žertveníkom, oltárny obraz Ochrana Bohorodičky z roku 1734, apoštolský rad ikonostasu) sú významnými dokladmi o premene charakteru karpatskej ikony pod vplyvom miestnych etnických a náboženských pomerov na kultúrnej hranici medzi Východom a Západom.

Na svojom pôvodnom mieste a pre potreby gréckokatolíckej cirkvi slúžil kostolík minimálne do roku 1926, kedy si obyvatelia Mikulášovej začali stavať nový, murovaný kostol. Novostavbu budovali v bezprostrednej blízkosti starého dreveného kostolíka, ktorý postupne začal stále viac prekážať a následne chátrať. Niekedy v tom období bolo niekoľko menších ikon – rad dvanástich „prazdnikov“ – odmontovaných z ikonostasu kostola a uložených vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Samotný kostolík, na ktorého kultúrne a umelecko-historické hodnoty upozornila už staršia generácia pamiatkárskych odborníkov, bol v roku 1931 prevezený do Bardejovských Kúpeľov. Stalo sa to z iniciatívy vtedajšieho lekára kúpeľov dr. Mikuláša Atlasa, správcu Šarišského múzea a starostu Bardejova Gejzu Žebráckeho a predovšetkým riaditeľa Východoslovenského múzea v Košiciach dr. J. Poláka.

Premiestnenie kostolíka z Mikulášovej do kúpeľného areálu v Bardejovských Kúpeľoch predstavovalo popri záchrane kostolíka z Kožuchoviec (presun do múzea v Košiciach) jednu z najväčších pamiatkárskych aktivít na Slovensku v tridsiatych rokoch 20. storočia.

zdroj: muzeum.sk