Obec Ďačov

Obec Ďačov

Prvú písomnú zmienku o obci máme z 13. storočia (r.1278), kedy celú oblasť Šariša dostal do dedičstva rod Tarczayovcov. Obec dostala pomenovanie DZACÓ. Za kráľa Žigmunda (začiatok 15. storočia) kolonizovali Šariš nemeckí kolonisti a Ďačov v tom čase dostal názov Deutschdorf. Od r. 1440 má v správe Ďačov spolu s celým Šarišom Ján Jiskra z Brandýsa. Z tých čias pochádza aj dnešný, pôvodne gotický chrám zasvätený sv. Michalovi - archanjelovi. Táto stavba z poslednej tretiny 13. storočia bola v renesančných časoch a barokových časoch viackrát upravovaná a obnovovaná. V starých spisoch nájdeme aj zmienku o drevenom gr.-kat. kostolíku, ktorý neskôr vyhorel.

Príbuzenskými vzťahmi preberajú v r. 1490 obec Dessewffovci a v r. 1597 Tahyovci. V tom čase sa obyvatelia hlásia ku gréckokatolíckemu a rímskokatolíckemu vyznanie, avšak nemeckí kolonisti prijímajú protestantskú vieru. Roky 1645, 1670, 1673 a 1710 prešli do histórie ako roky, kedy miestne obyvateľstvo pustošil krutý mor a za obeť mu padlo mnoho ľudí. 17.storočie je aj storočím náboženských bojov - obdobím rekatolizácie a reformácie. V r. 1775 bolo v Ďačove 350 obyvateľov, z toho 191 gréckokatolíkov a 159 rímskokatolíkov. Obyvateľstvo bolo slovenské, hovorilo sa šarišským nárečím, len gr.-kat. bohoslužby sa v určitých časových úsekoch slúžili v staroslovenčine.

Pre 19. storočie je charakteristická zlá sociálna situácia, neúrodné roky, časté požiare.

Pred 1. sv. vojnou boli nepriaznivé hospodárske podmienky, ktoré nútili k emigrácií. Aj obec mala niekoľkých emigrantov. 2. sv. vojna obec výrazne nepoškodila, dokonca partizáni v obci sa spomínajú ako ojedinelý jav. Obec bola oslobodená 22. januára 1945. Z obce však mnohí počas vojny narukovali do Popradu a vo vojne padli.

V obci na postoch richtárov a predsedov Miestneho národného výboru (MNV) v povojnovej histórií pôsobili:
podľa dostupných materiálov v roku 1856 Ján Cuprák, 1933 - Andrej Štefčák,

Andrej Stefčák (1945), Andrej Krenický (1948), Andrej Vaňo (1950), Jozef Gerbery 1954, Ján Krenický (1954), - pred ním krátko Vasil' Šteľbaský, Štefan Vasilík (1957), Ján Marcinko (19611962), 1971 krátko Michal Ištvan, Michal Tomko (1972), Krajňák Štefan (1976), Terézia Tomková (1981), Helena Lešková (1988).

Vo funkcii starostov obce pôsobili: Tibor Krenický (1990) a Anton Cuprák (1994) - súčasný starosta obce.

Povojnová história je zachytená na stránkach obecnej kroniky a z jej listov vyčítame rôzne neľahké časy: katastrofálne suchá (1947), povodne (1948, 1958, 1963, 1985 a 1997), extrémne zimy (1979), následkom ktorej boli tzv. uhľové prázdniny.

V r. 1951 je do obce zavedený telefón. V r. 1955 je zavedený elektrický prúd. Spontánne nato si mnoho domácnosti zakúpi rádia, práčky a stroje na rezanie dreva.

12.01. 1957 prichádza do obce prvý autobus, aby tak zahájil činnosť autobusovej linky Lipany - Ďačov. V tomto roku sa započalo s výstavbou hasičskej zbroj nice. 28. 02. 1959 dochádza k založeniu JRD v Ďačove

V r. 1960 dochádza k otvoreniu kultúrnej sály a dokončievaniu požiarnej zbroj nice. V r. 1961 je zavedený dedinský rozhlas. K 1. 1. 1967 ich je v obci 17 televízorov.

V obci sa začína s modernou výstavbou. V r. 1965 dochádza k začatiu výstavby predajne a pohostinstva. V r. 1967 je v obci namontované neónové osvetlenie, realizuje sa regulácia potoka, ako významného protipovodňového prvku. V roku 1980 pri sčítaní obyvateľov má Ďačov 712 obyvateľov.

zdroj: dacov.ocu.sk