Kamenický hrad - východný vrch

História Kamenického hradu

Kamenický hrad dal podľa dochovaných písomností postaviť v prvej polovici 13. storočia Dietrich - gróf  spišských Sasov (okolo roku 1248). Okolie hradu bolo kráľovským poľovným revírom a je dosť možné že, existoval ako miesto kde sa po poľovačke kráľ uchýlil. Bohužiaľ nejestvujú žiadne priame zmienky o hrade. V donačnej listine z roku 1270, sa spomína územie pod hradom Kamenica. V tomto období kráľ Štefan V. daroval toto územie šľachticom, Dietrichovým synom.

Prvá písomná zmienka Kamenického hradu

Prvá priama písomná zmienka o hrade Kamenica je až z roku 1306 (rozdelenie majetku šľachtica Rikolfa,  Rüdigerovi synovia Rikolf I. a Polan v roku 1274 urobili výmenu majetkov s Detrikovými synmi Arnoldom, Jordánom a Frideichom. Detrikovi synovia dostali majetky Nadash, a Micha ležiace v Abovskej stolici, Rikolf I. a Polan dostali Toryské majetky, ktoré sa tiahli od Brezovice po Lipany a doplatili Ditrikovcom 14 mariek v čistom striebre.  Výmennú listinu pre jej majiteľov Rikolfa a Polana stihol na tú dobu príznačný osud. Istý Lorand, syn grófa Marka zo Spiša ich obidvoch na Spišskom hrade zajal a listinu o kúpe toryského majetku násilím odobral. Preto kráľ Ladislav IV. v roku 1288 vydal Rikolfovi novú darovaciu listinu a nariadil Spišskej Kapitule, ktorá bola ako locus credibilis - hodnoverné overovacie miesto, aby urobila obchôdzku hraníc majetku a uviedla do vlastníctva Rikolfových synov Kokoša a Jána. V roku 1296 synovia Rikolfa I., Kokoš a Ján robia s Detrikovými synmi ďalšiu výmenu, pri ktorej dostávajú do vlastníctva Červenicu a Kamenicu a Ditrikovcom odovzdávajú Abovský majetok - Gybarth. Pri rozdelení dedičstva po Rikolfovi I., syn Ján dostal ako podiel Brezovicu a prijal priezvisko Berzeviczy, Rikolf II. dostal Kamenicu, Červenicu, Krivany a neskôr po bezdetnom Kokošovi aj Torysu. Za hlavné sídlo si zvolil Kamenický hrad a podľa toho sa začal nazývať ""Kamenický"" v maďarskej forme ""Tarköy"". Vnuci Rikolfa II. toto priezvisko zanechali a začali sa podľa dediny Torysy nazývať Tarczay (Rikolf II. je považovaný za zakladateľa a významného predstaviteľa tohto rodu - zomrel r.1360 a je pochovaný v lipianskom kostole). V roku 1438 sa hradu zmocnili Prešovčania, pre kráľovnú Izabellu, ale ich vlastníctvo trvalo iba rok. Vnuci Rikolfa II. Ladislav a Ján dostali od kráľa celý Liptov, no začali zbojníčiť a tak ich Ján Huňady vyhnal. Obidvaja nespratníci sa uchýlili na Kamenický hrad, kde zvádzali boje s českými husitmi..  K hradnému panstvu v tom čase patrili tieto dediny: Babie, Dačov, Kyjov, Kapišová, Lipany, Ľubotín, Lúčka, Šarišské Jastrabie, Valkovce a Vislanka. V roku 1456, v čase, keď v tejto oblasti sa nachádzali Jiskrove a bratrícke vojská, pridali sa k nim hradní poddaní a chceli hrad dobyť, čo sa im však nepodarilo.Hradnú posádku v tej dobe tvorili hlavne poddaní z Lipian a Kamenice.

Zdroj kamennaveza.sk