Interiér Rímskokatolíckeho kostola Krista Kráľa v Malom Šariši

História Obce Malý Šariš

Malý Šariš je obec s občanmi prevažne rímsko-katolíckeho vierovyznania. V roku 1992, keď bolo sčítanie ľudu, sa z 1275 obyvateľov k rímsko-katolíckemu vierovyznaniu hlásilo 1012 obyvateľov. K príslušnosti evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania sa hlásilo 133 obyvateľov, ku grécko-katolíckemu vierovyznaniu 38 obyvateľov a 11 obyvateľov uviedlo, že je bez vierovyznania.

História Rímskokatolíckeho kostola Krista Kráľa

Obec mala svoj kostol pravdepodobne už v 13. storočí. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých slúžil od konca 17. storočia do polovice 20. storočia. farár Miko. Kostol a fara jestvovali aj v nasledujúcich storočiach.
V búrlivých rokoch reformácie deväť desatín obyvateľstva Slovenska konvertovalo na protestantskú vieru. K takému rýchlemu obráteniu prispel aj fakt, že podľa vtedajších zvyklostí poddaný ľud nasledoval vo viere svojho zemepána. Malošarišská katolícka farnosť bola po prevzatí kostola luteránmi – asi koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia – pripojená k Veľkému Šarišu, kde rímsko-katolícki duchovní pôsobili až do Thokolyho povstania v sedemdesiatych rokoch 17. storočia. Činnosť veľkošarišskej fary bola obnovená až po Thokolyho porážke. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa mnohí zemepáni, a s nimi aj poddaní, vrátili späť do lona katolíckej cirkvi.

Zo spomínaného obdobia nám nie sú známe bližšie okolnosti, ale fakty hovoria, že v roku 1684 bol v Malom Šariši vybudovaný kostol, zasvätený k úcte Všetkých svätých. Okolo roku 1702 bol prebudovaný a v roku 1804 alebo 1806 reštaurovaný.

Za panovania Jozefa II., v roku 1788, bola v Župčanách zriadená samostatná duchovná správa a Malý Šariš tam bol priradený. Miestnym kaplánom sa stal Juraj Hibner. O 18 rokov neskôr, v roku 1806, bola správa povýšená na faru.

Pohľad na rímskokatolícky kostol Všetkých svätých zo školského dvora. Naľavo od kostola je drevená zvonica. Župčiansky kňaz dostával ročný plat 230 zlatých od Zbožných základnín pri Biskupskom úrade v Košiciach. Okrem toho každý malošarišský gazda – katolík mu bol povinný dať raz ročne jeden korec žita a jeden korec ovsa, želiar polovicu z toho. Každý gazda mu ešte raz v roku priniesol jednu sliepku, štyri kurčatá a priviezol jeden voz dreva. Od obce dostal kňaz raz ročne gbol pšenice, také isté množstvo žita, jarca a ovsa.

zdroj: www.malysaris.sk