Rímskokatolícky kostol Krista Kráľa v Malom Šariši

Prvá zmienka o kostole

Obec mala svoj kostol pravdepodobne už v 13. storočí. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých slúžil od konca 17. storočia do polovice 20. storočia. farár Miko. Kostol a fara jestvovali aj v nasledujúcich storočiach.

História kostola Krista Kráľa

V roku 1814 žilo v Malom Šariši 410 katolíkov, z toho 337 vo veku po prvom svätom prijímaní. Vo Vydumanci žilo 40 katolíkov, z toho 25 po prvom svätom prijímaní.

Kostol bol renovovaný v roku 1928, ale korene líp, ktoré ho obklopovali, postupne narúšali jeho základy a múry začali pukať. Okolo roku 1944 bol zbúraný a na jeho mieste. Kópia pamätnej, na papyruse písanej listiny, vyhotovenej pri príležitosti ukončenia stavby rímskokatolíckeho kostola Krista Kráľa. postavený nový, terajší kostol Krista Kráľa. Stavba bola zrealizovaná za dekana Ladislava Herbsta, posviacka sa konala v máji roku 1948. Projekt vypracoval architekt J. Byrtus z Michaloviec. Kostol, uvedený v súpise pamiatok východného Slovenska, je secesne riešenou stavbou, inšpirovanou neogotikou.

V súpise hnuteľných pamiatok Východoslovenského kraja z roku 1969 sú: barokový zvon z roku 1769, liaty v Prešove a dva pozlátené kalichy zo striebra. Jeden je gotický, pochádza zo štrnásteho storočia, zdobený je tepanými trojlístkami, druhý pochádza z obdobia klasicizmu – z roku 1831 – a je zdobený tepanými listovcami a ružicami.

Pri vchode do kostola od roku 1967 stojí vymurovaná jaskyňa Lurdskej Panny Márie. Posledná maľba interiérov kostola bola urobená v roku 1968.

Súčasnosť kostola Krista Kráľa

Súčasný výzor kostol získal v roku 1991, po realizácií kostolnej prístavby s obslužnými a sociálnymi miestnosťami.

Kostol je ohradený múrom, v ktorom sa nachádza kultúrna pamiatka – náhrobník. Pochádza z konca 18. storočia a je hodnotným dokladom klasicistickej kultúry tohto obdobia. Dvojitý erb s barónskymi korunkami a vyryté mená manželského páru sú v súčasnosti nečitateľné. Medailónky, umiestnené v medzistĺpových priestoroch znázorňujú svätú Annu s Pannou Máriou a svätého Juraja, zabíjajúceho draka.

V trojuholníkovom štíte je plastický znázornené Božie oko. V roku 1993 bol tento pieskovcový náhrobník reštaurovaný akademickým maliarom – reštaurátorom Ľudovítom Štrompachom. Hrobka sa podľa ústneho podania tiahne asi dva metre smerom ku kostolu. Poslednýkrát bola otvorená počas výstavby kostola Krista Kráľa. Boli do nej uložené všetky ľudské kosti, nájdené pri kopaní základov.

zdroj: www.malysaris.sk