Gréckokatolícky chrám svätého Michala archanjela v Dačove

Gréckokatolícky chrám svätého Michala archanjela

Prvú písomnú zmienku o obci máme z 13. storočia (r.1278), kedy celú oblasť Šariša dostal do dedičstva rod Tarczayovcov. Obec dostala pomenovanie DZACÓ. Za kráľa Žigmunda (začiatok 15. storočia) kolonizovali Šariš nemeckí kolonisti a Ďačov v tom čase dostal názov Deutschdorf. Od r. 1440 má v správe Ďačov spolu s celým Šarišom Ján Jiskra z Brandýsa. Z tých čias pochádza aj dnešný, pôvodne gotický chrám zasvätený sv. Michalovi - archanjelovi. Táto stavba z poslednej tretiny 13. storočia bola v renesančných časoch a barokových časoch viackrát upravovaná a obnovovaná. V starých spisoch nájdeme aj zmienku o drevenom gr.-kat. kostolíku, ktorý neskôr vyhorel.

V malebnom regióne Hornej Torysy, v obci Ďačov, 2 km západne od mesta Lipany sa nachádza málo známa a hodnotná pamiatka. Gréckokatolícky ranogotický kostol z prelomu 13. a 14. storočia pritom esteticky zapadá do krajinársky veľmi pôsobivého prírodného prostredia.

Chrám bol vybudovaný na menšej vyvýšenine (433 m n. m.) pravobrežnej terasy miestneho potoka, v centre stredovekej osady Zechev. Dedina neskoršie známa ako Ďačov (v zmysle skrátenia od Ďačov vrch) bola založená osadníkmi zo starších obcí v doline Torysy koncom 13. stor. Ako bolo v stredoveku zvykom, čoskoro po usadení si miestne obyvateľstvo postavilo chrám.

O prosperite tohto regiónu v 13. - 14. stor. a bohatstve jeho majiteľov Tekulovcov svedči pomerne rozmerný murovaný kostol s mohutnou vežou. Podľa architektúry sa odhaduje obdobie jeho výstavby na začiatok 14. stor. a podľa archívneho výskumu stál určite už v 30. rokoch 14. stor., keď v miestnej farnosti pôsobil farár Henrich.

Ranogotická stavba pozostávala zo štvorcového presbytéria, sakristie, lode a hranolovej veže. Interiér bol zaklenutý krížovou rebrovou klenbou vo svätyni, rovným stropom v lodi a valenou klenbou v sakristii. Interiér osvetľovali úzke ranogotické okenné otvory. Do chrámu sa vstupovalo portálmi od juhu a od západu. V 17. a 18. stor. bol kostol upravený, najvýraznejšie sa zmenili ostenia okien. Takmer všetky pôvodné gotické okná boli rozširovaním otvorov zničené. Zostalo len jedno, vo východnej stene presbytéria, no i to bolo potom v 60. rokoch 20. stor. vybúrané. Ešte začiatkom 20. stor. bol kostol obnovovaný, pričom vznikli nové zvukové okná v hornej časti veže.

Dodnes zostala pôvodná hrubá stavba z obdobia jej vzniku, čiže múry lode, veže, svätyne a sakristie. Presbytérium je zaklenuté pôvodnou gotickou krížovou rebrovou klenbou, s kamennými rebrami klinového profilu, dosadajúcimi na nevystupujúce konzoly ukončené ihlanom. Rebrá sú prekrížené v kruhovom svorníku so štítom a holubicou. Vo svätyni sa zachovalo ešte gotické pastofórium - kamenný výklenok s trojlaločným záklenkom vo východnej stene. V pôvodnom víťaznom oblúku je osadený rozmerný drevený ikonostas, po rekonštrukcii.

Severne pristavaná sakristia je krytá pôvodnou valenou, značne nesúmernou klenbou. V plnej miere zostala stáť stredoveká obranná veža. Jej podvežie je prístupné portálom s netradične lomeným záklenkom. Mohutná predstavaná veža je až šesťpodlažná a opatrená je úzkymi, obdĺžnikovými okennými otvormi so šikmým ostením (strieľňami).

Podobný štrbinový otvor sa nachádza taktiež vo východnej stene presbytéria.
Pomerne veľký kostol s vysokým úzkym krovom, gotického tvaru je hodnotným dokladom stredovekej sakrálnej architektúry severného Šariša a reprezentačnou ukážkou vidieckej gotiky.

zdroj: grk-dacov.sk