Orkucany pri Sabinove

História obce

Súčasná miestna časť Orkucany, bola až do konca roka 1985 samostatnou obcou. Prvý raz sa o nej hovorí v listine z roku 1248 v súvislosti so zánikom desiatkov. Tie sa v kráľovských obciach stredného Šariša dovtedy každoročne vyberali zo všetkej úrody a prírastku na poli a v chlieve z ¾ pre jágerského biskupa, ktorý bol jej prvým známym vlastníkom, a z ¼ pre miestneho farára. Okrem dediny Orkucany sa v listine uvádzajú aj dediny veľký Šariš, Prešov, Sabinov, Malý Šariš, Župčany, Medzany a ďalšie. V nich dal jágerský biskup dávno predtým vystavať stodoly na uskladnenie a zvod svojich ¾ z vybratej desatiny. Z toho vyplýva, že tieto stredošarišské dediny vrátane Orkucian, existovali minimálne niekoľko desaťročí pred polovicou 13. storočia.

Vďaka spomínanej listine prešli v roku 1248 Orkucany do vlastníctva uhorských kráľov, v ktorom zotrvali aj v 14. storočí. V prvej polovici 15. storočia už patrili šľachticom z Úpora a Plavča. V roku 1546 ich šľachtici Lobockovci so súhlasom panovníka Ferdinanda I. predali v roku mestu Sabinov za 1614 florénov. Takmer celý čas boli dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom (sedliaci a želiari), ktoré žilo na domácom zvykovom práve.

Aj v novoveku boli poddanskou dedinou, ktorej obyvatelia sa výlučne zaoberali poľnohospodárstvom. Pestovali tradičné plodiny a chovali domáci dobytok. Najdôležitejšou kapitolou tohto úseku dejín Orkucian, je však obdobie reformácie a protireformácie. Hlavne reformácia tu vyorala hlbokú brázdu, ktorá prakticky pretrváva aj v súčasnosti. Evanjelický kazateľ tam pôsobil od začiatku 90 rokov 16. storočia. Evanjelická fília Orkucany patrila najprv pod farnosť Jakubovany, na prelome 16. a 17. storočia sa dedina stal sídlom evanjelickej farnosti, ktorá tu súvisle jestvovala až do roku 1672. V 17. storočí sa začala násilná katolizácia, ktorej výsledkom po niekoľko desaťročnom prenasledovaní, bolo zníženie počtu evanjelikov v dedine a ich následné pričlenenie k sabinovskému evanjelickému cirkevnému zboru. Od 23. apríla 1786 tak patria evanjelici z Orkucian a okolitých šarišských dedín ako fílie do zboru Sabinov.

História 18. storočia

Nepokojné obdobia Rákociho povstania, tureckého nebezpečenstva, stavovských rozporov a vojen, hladu, epidémií a požiarov, znamenali nielen veľké krviprelievanie a biedu, ale aj obrovské demografické a hospodárske straty. Nevyhli sa im ani Orkucany. Morová epidémia na začiatku šesťdesiatich rokov 18. storočia zanechala v dedine po sebe 17 prázdnych usadlostí, pri požiari v roku 1723 vyhorelo vyše 16 poddanských domácností.

zdroj: www.sabinov.sk