Prešovské námestie

Poloha mesta

Mesto leží v Košickej kotline a obklopujú ho Slánske vrchy a Šarišská vrchovina. Prešovom pretekajú rieky Torysa a Sekčov.
Geograficky sa Prešov nachádza presne na 49-tej rovnobežke, konkrétne na súradniciach 49° severnej zemepisnej šírky a 21°15' východnej zemepisnej dĺžky. Nadmorská výška historického centra mesta je približne 255 m. n. m.

Cez územie mesta vedú významné medzinárodné cestné a železničné trate smerom do Poľská a na Ukrajinu. Najbližšími veľkomestami sú (podľa vzdušných vzdialeností v km): Košice (38), Užhorod (96), Miškolc (115), Tarnow (128), Budapešť (250), Bratislava (345).

História mesta

Prvá písomná správa o Prešove pochádza zo 7. novembra 1247 a je ňou listina kráľa Belu IV. Panovník v nej reaguje na sťažnosť cistercitských mníchov z Bardejova, obviňujúcich prešovských Nemcov z toho, že odstránili hraničné kamene ich pozemkov a nahradili ich falošnými. V texte je osada Prešov uvedená pod menom "Epuries". Je to latinizovaná podoba maďarského názvu Eperjes. Starší maďarskí historici sa domnievali, že názov Eperjes bol odvodený od slova eper (jahoda). O vzniku tohto mena, aj keď iste nie historicky verne, hovoria dve stredoveké legendy. Podľa prvej dal na pustatine na mieste Prešova postaviť hrádok zemepán z Fintíc. Dôvodom bolo veľké množstvo jahôd, rastúcich na tomto mieste, ktoré veľmi obľubovala jeho manželka. Od nich vraj dostal meno hrádok i neskoršie mesto.

Známejšia je druhá povesť. Jej dej sa odohráva v prvej polovici 12. storočia, keď sa v tomto kraji zdržiaval kráľ Belo II. Slepý (vládol v r. 1131-1141) počas prenasledovania svojho synovca Boriča, obvineného zo zrady. Podľa nej sa kráľ raz stratil svojmu sprievodu a pretože cestu nájsť sám nebol schopný, smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré rástli všade v hojnom množstve. Keď ho potom večer našli rytieri, rozhodol sa na pamiatku tejto udalosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Samozrejme, ani jedna z legiend nie je písomne doložená a všeobecné používanie maďarského miestneho názvu od raného stredoveku poukazuje skôr na prítomnosť a početnosť tohto etnika v Prešove a okolí.

Niektorí starší autori uvádzajú (rovnako bez zmienky v historických prameňoch) aj prvý nemecký názov Prešova - Langdorf (Dlhá ves). Podľa tradície takto pre jej tvar pomenovali slovenskú osadu prví saskí kolonisti. Čoskoro však i oni prevzali už existujúce pomenovanie v podobe Eperies. Od neho sú utvorené takisto latinské podoby mena mesta: Epuries, Eperiessinum, Aperiascinum, Fragopolis.

Slovenský názov pôvodnej osady nie je známy a pomenovanie Prešov sa v písomných pamiatkach objavuje až od 16. storočia. Ako však uvádza prof. F. Uličný v knihe Dejiny osídlenia Šariša, názov Eperies (Eperyes) bol len maďarským variantom, resp. paralelou pôvodného slovenského názvu koreniaceho v mene Preš.

zdroj: www.presov.sk