Evanjelické kostoly v Sabinove

Z histórie mesta

Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo14. - 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.

V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 - 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej voje tužili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr sa v meste zakladajú rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 - 1924úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča,ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.

Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici nášho storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do II. svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov,ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do smutne známych koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. V januári roku 1945 bolo mesto oslobodené rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ.

Sabinov sa začal zviechať z útrap vojny. Obyvatelia sa zapájali do znovu oživenia existujúcich podnikov. Správa mesta zabezpečovala nevyhnutné úlohy súvisiace so zásobovaním obyvateľstva, riešením bytovej otázky a obnove spojenia. V tom čase sídlil v meste aj Okresný národný výbor. Postupe boli vybudované nové priemyselné závody. Sabinov sa stal strediskom spracovania ovocia a zeleniny, dreva, kovov, mlieka,bola tu strojno-traktorová stanica a stavebný priemysel. Rozvinulo sa školstvo, zdravotníctvo, kultúrny a športový život. Z malého3-tisícového mestečka vybudovaním nových sídlisk a pripojením časti Orkucany vyrástlo 12-tisícové moderné mesto, druhé najväčšie v okrese Prešov. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný v 70. - 80. rokoch, keď vrcholili všetky formy bytovej výstavby. V modernizovaných a rozširovaných výrobných závodoch nachádzali svoje uplatnenie občania mesta i blízkeho okolia. Život mesta nestagnuje ani po novembri 1989.Napriek zložitým podmienkam sa dokončujú rozostavané byty. Úspešne skončila malá privatizácia, vznikajú nové, progresívne súkromné podniky a spoločnosti.

História kostolov

boli postavené nemeckými a slovenskými evanjelikmi v barokovo – klasicistickom slohu. Reprezentujú typ tzv. tolerančných kostolov bez veže, stavaných v duchu Tolerančného patentu cisára Jozefa II.

zdroj: www.sabinov.sk