Rímskokatolícky kostol v Sabinove

Poloha mesta

Matematicko-geografická poloha Sabinova je daná súradnicami 49° 07' 43" severnej geografickej šírky ako najsevernejšieho bodu ležiaceho na kóte 420,1 m n.m. v doline Čierneho potoka pri Hájnej hôrke a 49° 04' 00" severnej geografickej šírky v najjužnejšom bode, ktorý leží na nive Torysy na styku s katastrom Ostrovan. Najzápadnejšie miesto je na kóte 539 m n.m. v geomorfologickom celku Bachurne a má hodnotu 21° 04' 06" východnej geografickej dĺžky a najvýchodnejšie miesto s hodnotou 21° 08' 12" východnej geografickej dĺžky leží vo výške 360 m n.m. pri bezmennom potoku, ktorý oddeľuje jakubovanský chotár od sabinovského.

Stred mesta (farský Kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa) leží v priesečníku rovnobežky 49° 06' 13" severnej geografickej šírky a poludníka 21° 05' 53" "východnej geografickej dĺžky.

Kataster sídla sa nachádza na rozhraní geomorfologických celkov Spišsko-Šarišského medzihoria a Bachurne. Najväčšia časť sídla leží v geomorfologickom pod celku Spišsko-Šarišského medzihoria v Šarišskom podolí, iba malá juhozápadná časť územia patrí do najvýchodnejšieho výbežku Bachurne. Intravilán mesta sa rozprestiera v širokej doline Torysy, medzi sútokom Torysy s Čiernym potokom a potokom Telek, na jej nive a terasách vo výške 324 m n.m. (nadmorská výška farského Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa). Najnižšie miesto chotára 295 m n.m. sa nachádza na nive Torysy v južnom výbežku katastra Orkucan. Najvyššie miesto 539 m n.m. leží vo výbežku Bachurne v hone Pod Stavencom v západnej časti katastra Sabinova. Relatívny výškový rozdiel medzi nivou Torysy a Bachurňou je 244 m. Priemerné relatívne výškové rozdiely sa v katastri Sabinova (spolu s Orkucanami) pohybujú od 30 m do 200 m. Od najnižšieho bodu na nive Torysy na juhu chotár plynule stúpa severovýchodným smerom k úpätiu Čergova. V juhozápadnej časti katastra nad nivou Torysy výrazne vyčnieva pieskovcový chrbát Bachurne (220 m relatívne).

História mesta

Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva- právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu,oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. Aj v rokoch I. ČSR hospodársky vývoj naďalej zaostával. Z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia.

História rímskokatolíckeho kostola

Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický prestavaný.Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 -1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku1657, zvon pochádza z roku 1470. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj grécko-katolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám postavené na okrajoch historického jadra.

zdroj: www.sabinov.sk